Chov činčíl :

 

   Činčila v zajatí žije v klietke, alebo vo voliére, ktora je vzdušná a ľahko sa čistí. Najnevhodnejším ubytovaním pre činčilu je akvárium, pretože v ňom kondenzuje voda a činčiliu srsť veľmi rýchlo napadnú plesne a srsť vypadá. Veľmi ťažko sa to potom lieči. Čím je klietka či voliéra väčšia a vyššia, tým lepšie. Dajte jej čo najviac priestoru na vybláznenie, bude Vám za to vďačná. Pri výrobe obydlia a preliezačok popusťte uzdu fantázii. Nemusíte kupovať klietku za 300 €. Ak máte doma starú skriňu, komodu, alebo dosky zo starého nábytku, urobte klietku z nich. Stačí, ak ošmirgľujete farbu alebo použijete nemorené drevo. Dýha, alebo lakovaná dýha na závadu nie je. Dávajte však pozor na pletivo. Použite silnejsie druhy, tenšie činčila hravo prehryzne. V klietke by mali byť poschodia (ak dáte prednosť samorastom s plochami v mieste vetvenia, tak poschodia byť nemusia - budú spávať v týchto rázsochách), domček (zasa - ak máte samorasty, nemusí byť. Ak však hodláte založiť chov, bude nutný pre samičku a mladé), napájačka, miska na žrádielko, hračky (čokoľvek vyrobené z dreva ovocných stromov okrem kôstkovín a z listnatých stromov okrem Javora-platan, orecha, cesmíny-illex a okrasných drevín z parkov) a vetvičky na obhrýzanie (POZOR, vetvičky môžu byť tiež len z listnatých stromov a z jablone alebo hrušky. Z kôstkových ovocných a ihličnatých stromov NIE!). Ak dáte prednosť poschodiam, vzdialenosť medzi poschodiami nesmie byť väčšia ako 60 cm, inak hrozí, že sa činčila po vyskočení hore, nebude vedieť dostať dolu a padne, čím si môže spôsobiť úraz (ak však dáte medzi vysoké poschodia samorasty, po ktorých preskočia či prelezú, môže byť vzdialenosť poschodí aj 10m).

   Ako podstielka sa bežne používajú hobliny.
   Neumiestnujte klietku či voliéru na priame teplé svetlo, vrátane slnka. Skôr do tieňa a ak svetlo, tak neónku. Dbajte na to aby zvieratko nebolo vystavené prievanu alebo teplote pod 18°C. Optimálna teplota je 18-22°C.

   Hygiena. Činčila sa na rozdiel od iných zvierat (mimo pieskomilov) "kúpe" v piesku. Jej podkožná vrstva neobsahuje tuk a preto nedokáže produkovať maz na premasťovanie srsti. Tým pádom srsť nie je odolná vode. Ak sa činčila namočí, srsť nasiakne vodou. Činčilu musíme okamžite osušiť inak srsť splesnivie. Opatrne ju utrieme uterákom a udržujeme v teple, pri zvýšenej teplote, aby vyschla a neprechladla.

Ako nádobku na piesok kľudne môžeme použiť orezanú bandasku (cca 1,5x väčšiu na šírku než činčila, minimálna dĺžka však podľa dĺžky činčily), alebo, tak ako u pieskomilov, z plechu. Akurát, že vrch bude otvorený komplet. Okraje plechu treba zafixovať, napr. profilom T alebo L, aby pri skoku nepristála na hrane plechu a nezranila sa. Kúpalisko vysypeme jemným kremičitým pieskom pre činčily asi do výšky 3 cm. Nepoužívame piesok z pieskoviska, stavebný alebo riečny. Je v nich obrovské množstvo baktérií a plesní !

 

Potrava      Rozmnožovanie       Dorozumievanie       Choroby