Osmák (Degu čílsky)

Osmák degu (lat. Octodon degus) začína byť u nás pomerne známy hlodavec a stáva sa z neho obľúbený domácí mazlíček, ktorý se hodí aj k deťom. Nie je to síce zrovna zvieratko, ktoré by sa s Vami dokázalo hodiny maznať ako škrečok, pretože je hodne aktívne a potrebuje dostatok priestoru na „vyblbnutie“. Ak si vyberáte medzi drobnými hlodavcami toho, ktorého by ste chceli chovať, môže sa vďaka svojej hravosti, inteligencii a nenáročnosti na chov stať práve tým správnym domácim maznáčikom a bude Vás baviť až 6 - 8 rokov. Práve toľko sa osmák v priemere dožíva.

   Je veľmi inteligentný, dá sa ľahko ochočiť a napríklad naučiť sa pribehnúť na zapískanie, alebo dokonca aj na zavolanie menom.
Hodí se k deťom, protože nie je agresívny a hryzie len v krajných prípadoch, keď sa cíti byť ohrozený.

     Pre svoju miernosť, nenáročnosť chovu, inteligenciu, živosť a sociálnu povahu je v posledných 5. -10. rokoch s obľubou chovaný ako domáci maznáčik. K tejto úlohe ho naviac predurčuje aj skutočnosť, že na rozdiel od rady ďalších zvierat netrpí chorobami prenosnými na človeka. Zároveň však trpí prirodzenou cukrovkou, a preto slúži vedcom ako modelový organizmus pre výzkum cukrovky.

   Osmák sa ľudovo nazývaný chilská veverička. Je to malý hlodavec žijúci od západného pobrežia južnej Ameriky, cez pampy Chile, Peru a Argentíny až po pohorie Andy, do 1200 m nad morom. Meno osmák má pôvod v tvare žuvacích plôšok jeho stoliček, ktoré tvarom pripomínajú ležaté osmičky.

   Už na prvý pohľad zaujme svojim dlhým chvostom, ktorý meria 2/3 až celú dĺžku tela, a na jeho konci je výrazná štetinka chlpov. Meria približne 15 cm, s chvostom okolo 25 - 30 cm. Váži priemerne 170-300 g (gravidná samička, či prežratý jedinec, samozrejme viac). Je hnedo-šedo-čiernej farby, na bruchu a bokoch má krémovú alebo plavú farbu. Iné sfarbenia sú skôr výnimkou. Oči sú stredne veľké (aký veľký je stredne veľký zemiak?) a má okolo nich svetlejšie krúžky. Uši sú pomerné veľké. Má dlhé fúzy a tmavooranžové zuby (podobne ako nutrie). Zadné nohy sú dlhšie ako predné a na každej je 5 osrstených prstov s malými pazúrikmi.

Vo voľnej prírode žijú vo veľkých rodinných skupinách, doporučuje se preto nechovať samotné zvieratko (ak hej, tak v tom prípade mu musíte venovať omnoho viac pozornosti, než keď máte osmákov viac). Ideálne pre domáci chov je skupina dvoch až troch osmákov - dve samičky a jeden samec, alebo párik.

    Samček je obvykle väčší než samička. Samičky pohlavne dospievajú vo veku 6-7 týždňov, samčeky o niečo neskôr.

Nikdy ich nechytáme za koniec chvosta - ako obranu pred prirodzenými nepriateľmi sú totiž, podobne ako jašterica, schopný pustiť koniec chvosta, ktorý už nikdy nedorastie. Podobne preto, lebo pustia vlastne len kožu so srsťou. Ostane im len zakrvavený pahýľ, ktorý sa ale pomerne rýchlo zahojí.

Na rozdiel od škrečkov, osmáci sú denné zvieratká. Nemusíte ich teda na rozdiel od škrečka budiť, keď sa s ním budete chcieť hrať alebo sa mu venovať. Aktívny je teda vo dne, veľmi zriedkavo aj v noci. Takže, zasa na rozdiel od škrečkov či iných domácich hlodavcov, osmáci v noci rachot robiť nebudú...