Škrečky / Chrčky
Chrčky (lat. Cricetinae) je podčeľaď hlodavcov z čeľade hrabošovité.
Škrečky (lat. Phodopinae) je podčeľaď hlodavcov z čeľade chrčkovité.
- všetky rody majú slovenský názov škrečok, okrem rodu Cricetus, ktorý má názov chrček
Na slovenskom trhu je niekoľko druhov škrečkov a chrčkov.
Chrček sýrsky (Cricetus Asyriana), vedecký názov Mesocricetus auratus
Chrček poľný (Cricetus Cricetus)
Škrečok džungársky (Phodopus sungorus), vedecký názov Microtus arvalis
Škrečok roborovský (Phodopus roborovskii)
Škrečok sýrsky (po slovensky Chrček zlatý) :
.jpg)
.jpg)
.jpg)
Pravdepodobnou domovinou je Sýria, ale zoológovia sa skôr prikláňajú k názoru, že jeho domovinou je celé subtropické pásmo. Dorastá do dĺžky 12 až 15 cm a dožíva sa maximálne 2 - 2,5 roka. Vyznačuje sa svetlými farbami od bielej, až po svetlohnedú. Sfarbenie má podľa prostredia - polopúšte a savany. Ďalšou významnou črtou je jeho pomerne úzka stavba tela. Srsť je síce riedka, ale dlhá. Hlavne na zadku. V subtropickom pásme sú výrazné teplotné rozdiely medzi dňom a nocou. Kým na poludnie môže dosahovať teplota aj 40°C v tieni, v noci klesá na 10°C a nad ránom nie sú zriedkavé ani prízemné mráziky. Preto má "sýrčan" úzke telo - znížil tým plochu kože a tým aj tepelnú stratu. Dlhá srsť mu slúži na to, že sa schúli do klbka a naježí, čím sa obmedzí jeho ochladzovanie. Sýrčania sú spoločenské živočíchy, tzn že žijú v skupinách. Podobne ako tučniaky, aj oni sa natlačia na seba a zohrievajú sa. V tlupe vládne najsilnejšia samica, ktorá si vyberá najsilnejších samcov. Menej silní sa potom pária s ostatnými samičkami. Mláďatá samice vychovávajú spolu, ale samcov ku nim nepustia. Doba gravidity je 28-33 dní (v zajatí okolo 21 dní, ale nezriedka aj viac) a samička vrhne od 2 do 12 mladých. V zajatí sa odporúča samčeka po 20. dňoch gravidity oddeliť od samičky. Je schopný ju donútiť k páreniu a samička po 3 týždňoch od pôrodu je schopná vrhnúť ďalšie mladé. Samička sa tým ale veľmi vyčerpáva a môže uhynúť. Samičku pri kojení mladých neradno vyrušiť, lebo dokáže zo stresu mladé pozabíjať. Mláďatá do 2 mesiacov sú strašne hravé a zvedavé. Koncom druhého mesiaca im začína puberta a sú jak z divých vajec. Nedokážete ich chytiť do ruky, lietajú po akvárku, bez varovania Vás pokúšu, aby zistili, čo to je zač Váš prst. Puberta trvá cca 2,5 týždňa, potom sa ukľudnia. Aj tak však stále zostávajú nervózne a niekedy (zriedkavo) aj agresívne. Nervozitou ale nerozumieme výrazné tiky v očných viečkach a podobne. Nervozita sa u nich prejavuje zvýšenou opatrnosťou a podozrievavosťou.
V zajatí sa Chrčky sýrske často krížili s domestikovanými Chrčkami poľnými - ich veľkosť sa časomprispôsobila na max. cca 18 cm, (dnes už vo voľných chovoch nie, lebo Chrček poľný je chránený živočích a nie je dovolený ani ich odchyt). Vznikli nespočetné farebné variácie. Najznámejšia je hnedá s čiernymi límcami a bielo-čierna, ako medvedík Panda. Podľa nich dostala aj podnázov. Panda.
Chrček poľný :
Chrček poľný je obyvateľom mierneho pásma. Pásma s dostatkom potravy. Keďže v miernom pásme sa už striedajú ročné obdobia, na zimu si robia rozsiahle zásoby. Jedna rodina dokáže pod zemou nazhromaždiť až 200 kg semienok, orechov a sena. V komôrke, kde v zime spia, majú oddelený výbežok, kam chodia na WC. V ňom majú nadrobno nakúsané seno, na ktoré potom močia. Seno pod vplyvom moču začne kvasiť a vyvíja teplo. Toto mokré seno škrečky využívajú nielen na výrobu tepla. V sene žijú larvy, ktoré sú pre nich bohatým zdrojom bielkovín. Takisto si do tohto sena zahrabávajú aj drobné ovocie, ktoré napomáha kvaseniu, a orechy. Ovocie a orechy začnú plesnivieť, čo škrečky veľmi dobre vedia. Plesne sú pre nich zasa bohatým zdrojom vitamínov. Na rozdiel od Chrčkov sýrskych, chrček poľný dosahuje v prírode až 25 (slovom - dvadsať päť) centimetrov dĺžky a má zavalitejšie telo. V zajatí sa postupne "zmenšil" na klasickú veľkosť. Je to tým, že v zajatí nemá predátorov, nedostatok potravy ani sa nemusí starať o zháňanie opačného pohlavia a viesť bitky o samičky. A samozrejme, môže za to aj kríženie s chrčkom sýrskym. Vo vrhu sú vždy mladé sfarbením aj od otca, aj od matky. Takže ak sa vzali samičky z jedného vrhu a samčaky z iného, farbou stále boli ako chrčky poľné, ale ich potomkovia boli vzrastovo ako sýrske.
Chrčky poľné majú prevažne hnedú až hrdzavú srsť na bokoch a chrbte, na brušku a vnútorných stranách zadných nôh majú srsť šedú, len vnútornú stranu predných labiek a hruď majú čiernu. Okolie ňufáčika až po lícne vaky je sfarbené na svetlošedo, taktiež konce labiek a plecové kĺby predných labiek majú svetlošedé.
V zajatí (jedná sa o jedince narodené už v zajatí, pretože ich odchyt v prírode je chránený zákonom) sú samičky veľmi kľudné a môžete ich "naťahovať" ako mačky. Veľmi radi sa Vám vyšplhajú na plecia a kukajú čo robíte. Samčeky sú, mimo "ruje", extrémny flegmatici a dokážu zaspať aj na stole, kam ich dáte pobehať. Na rozdiel od chrčkov sýrskych a škrečkov roborovských, kľudne môžete samičke pozrieť na mladé keď ich kojí, alebo ju prstom hladkať. Mláďatám neublíži. Gravidná je 28-32 dní. Chrčky poľné dorastajú do dĺžky 15 až 18 cm a dožívajú sa 4-5 rokov.
Škrečok džungársky :
Škrečok džungársky vlastne nie je pravý škrečok. Je to malý hlodavec z podčeľade chrčky, pochádzajúci pôvodne zo stepí južnej a strednej Sibíri. Je zaujímavý neobvyklým správaním samca, ktorý asistuje samičke pri pôrode a pomáha jej starať sa o mláďatá. Dorastá do dĺžky 9 cm a dožíva sa maximálne 1,5 - 2 rokov. Džungara spoznáte aj podľa sfarbenia. Má všetky možné odtiene šedej alebo hnedej a na chrbte sa mu od hlavy po chvostík tiahne tmavá linka.
Tieto škrečky sú veľmi nenáročné na priestor. Stačí im aj menšie akvárko či klietka po kanárikoch. Avšak musíte im spraviť preliezačky, pretože sú neustále v pohybe. Dajú sa síce chytiť do ruky, ale po chvíli ich omrzí Vaše hladkanie a budú sa chcieť pozrieť aj inam. Nepoznajú strach z výšky a kľudne skočia z Vašej ruky na zem. Samozrejme, v 50% skokov to nedopadne ako by malo a škrečok buď dodýcha, alebo sa vážne zraní. Preto by ste ich mali vyberať z klietky nad stolom, alebo nad posteľou.
Samička je gravidná 26-28 dní a máva v priemere 8 mladých. Pokiaľ je na Vás už zvyknutá, dovolí Vám pozrieť do hniezda na mladé a ak Vás pozná veľmi dobre, dovolí Vám ju aj pohladkať. Ak si nie ste istý, že jej vzťah k Vám je veľmi náklonný, radšej sa do hniezda len pozrite (ale takú vec, ako napr. nadvihnúť domček, radšej nerobte). Ju nechajte na pokoji. Inak hrozí to čo u sýrčanov - že pobije mladé.
Škrečok roborovský :
Najchúlostivejší je škrečok Roborovského. Ako obyvateľ stredoázijských púští neznáša vysokú vlhkosť vzduchu a prievan. Všetky trpasličie škrečky sú vrtké a neposedné stvorenia, ale práve tento vo, vrtkosti a neposednosti spomedzi nich vyniká najviac. Nemá rád, keď ho berú do rúk, hladkať sa nechá iba v bezpečnej blízkosti svojho domčeka. Je stvorený pre život v páre, ale nevadí mu ani skupina. Keďže zbožňuje pohyb, potrebuje priestor s preliezačkami (napr. samorasty, alebo rebríčky) a koleso na behanie. Pri výbere kolesa však treba uprednostniť plný bubon bez priečok, na ktorých by si škrečok mohol poraniť labky. Dorastá do veľkosti cca 7 cm a napriek malej veľkosti sa dožívava viac než jeho príbuzný škrečok sýrsky - až 3 roky.
Samička máva priemerne 8 mláďat a kojí ich 2-3 týždne. Samček sa v hniezde strieda so samičkou v zahrievaní mláďat a mimo hniezda v zháňaní a nosení potravy. Samička aj so samčekom Vám síce dovolia kuknúť na nich, ale z hniezda sa nepohnú. Loziace mláďatá úzkostlivo nosia nazad do hniezda a nedovolia Vám ani ponúknuť im nejakú maškrtu.
Vo všeobecnosti - škrečky roborovské sú skôr na pozeranie, ako na hranie. Majú svoj vlastný život a svoj vlastný svet v akváriu a nemienia ho meniť.
Pre škrečky roborovské je výhodnejšie akvárium, alebo terárium, lebo veľmi rýchlo z klietok zdrhajú pomedzi tyčky.
.jpg)