Králiky

   Každý králik je v podstate jedinečná osobnosť. 
   Existujú dobré a čistotné králiky, ktoré nie je potreba vôbec vychovávať a králiky, ktoré sú celoživotné prasiatka a hnevadlá, aj napriek prísnej a dôslednej výchove od narodenia...

   Králik je spoločenské zviera. Keď sa mu človek od malička venuje, je veľmi pravdepodobné, že si na neho ľahko zvykne a bude vyhľadávať jeho spoločnosť. Bude si sám prichádzať pre pohladenie, nechá se chovať ako miminko, bude Vás olizovat ako najúprimnejší prejav lásky a bude za Vami po byte všade behať. Pretože nevydáva žiadné hlasné zvuky (ako napr. pes alebo papagáj), je to tichý a nenápadný kamarát. Aktívny je skôr cez deň, v noci väčšinou spí.

   Králik je čistotné zviera, vhodné pre chov v byte. Je schopný naučiť sa chodiť vykonávať potrebu na jedno miesto - napr. na mačací záchod (len s vhodnou podstielkou - napr. so silikagélovými granulami Kočkolit a pod.). Záchod je treba včas čistiť – podľa veľkosti králika cca denne alebo ob deň. Keď králikovi čistota záchodku nevyhovuje, vie to dať najevo - vyhrabe ho, alebo vykoná potrebu vedľa, a pod.).

   Králik sa s nadhľadom dá prirovnať k psíkovi. Výhodou je, že sa nemusí venčiť ako psík, no aj napriek tomu sa ako psík často chová. Je možné ho dobre vychovať, naučit ho čistotnostiam, naučit ho pribehnúť na zavolanie alebo zamlaskanie, rád sa príde pritúliť a pomaznať. Ale keď je zvedavý, čo máte v tanieri, stojí síce pri Vašom stole s úpenlivými očami, ale nekňučí a nešťuchá do vás ňufákom...

   Králik má rád systém a je schopný rešpektovať určité pravidlá. Naučí sa, že v kuchyni (v chladničke či špajzi) je jedlo. Spojí si určité zvuky s konkrétnou činnosťou. Napr. zvuk, ktorý má za následok príjemný výsledok (zvuk odomykania = niekdo prichádza, je treba ho privítať, šušťanie sáčku = dostanem niečo dobré), alebo nepríjemný (zvuk vysávača = budem musieť zdrhnúť, lebo ma tá potvora zožerie, a pod.). Králik dokáže napr. aj zistiť, že keď sa niekto oblieka, znamená to, že čoskoro odíde. Taktiež je schopný si zapamätať, že občas cestuje s Vami vo svojej prepravke,a keď ju nachystáte, reaguje na ňu - podľa toho či cestovanie má rád alebo nemá - nadšene alebo zmizne do domčeka a snaží sa splynúť s hoblinami.

   Králik je veľmi inteligentné zviera a je možné ho do určitej miery vychovať. Je možné ho naučit aj to, aby pribehol na zavolanie (reagoval na svoje meno) alebo na zamlaskanie, zvlášť, keď ho potom odmeníte nejakou dobrotou. Keď robí niečo, čo nesmie, existuje zpôsob, ako mu to vysvetliť. Stačí niekoľkokrát rýchlo za sebou zatlieskať a pri tom zvýšeným hlasom povedať „NIE, NIE, NIE!“ alebo „FUJ! alebo NO, NO, NO!“. Králik samozrejme nerozumie konkrétnym slovám (príkazom), ale pozná negatívny tón v hlase. Pokiaľ toto napomenutie zaberie, je treba ho kľudným tichým hlasom pochváliť „DOBRÝ“, a jemne ho pohladkať na hlavičke, a napríklad sa aj usmiať (čo ale králik na krátku vzdialenosť neuvidí...).

 

Niečo zo zoológie

Kmeň : Chordáty - Strunovce (Chordata). Strunovce sú kmeň mnohobunkových živočíchov, zahrňujúci aj stavovce.

Podkmeň : Obratlovci (Vertebrata)

Trieda: Cicavce (Mammalia)

Podtrieda: Placentovce (Placentalia)

Rod: Zajace (Lagomorpha)

Čeľaď: Zajacovité (Leporidae)


Králičia teplota se pohybuje väčšinou mezi 38,5 - 39,5°C

Králíčia moč je hustý a má pH okolp 8,0

Králík nemá potné žľazy

Dychová frekvencia v kľude je okolo 50-60 dychov / min.

Pulz je 120-150/min.

Okrem čuchu (pachy hrajú veľkú úlohu vo vnímaní, vzťahoch králíkov medzi sebou a rozmnožovania) má králik dobre vyvinutý sluch

Z hľadiska hmatu sú dôležité hmatové fúzy na nose a nad očami. Dobre je na tom i chuť, najhoršie zrak

Svaly sú rezervoár energie. Pokiaľ si teda všimnete, že Váš králik akosi chudne, je možné, že za to môže zlá výživa. To totiž ubúda nielen tuk, ale aj svaly.

Znaky
Telo je dvojstranne súmerné.  

Majú chordu (=chorda dorsalis, chrbtová struna), čo je povrazec chrupavkovitej hmoty prechádzajúci chrbtovou časťou tela a tvoriaci základ vnútornej kostry. Vzniká vyliačením vrchnej časti endodermu. U vývojovo vyspelejších chordátov je vo vyššom veku zatlačená stavcami, ktoré vzniká zo spojiva obklopujúceho chordu.

Majú endostyl. Endostyl je rada rýh v hltane, v ktorých sa nachádzajú slizové žliazky. Produkujú (podobne ako z nich vzniknutá štítna žľaza u stavovcov) látky bohaté na jód. Sliz obaľuje čiastočky potravy a posúva ich ďalej do ďalších častí tráviacej trubice. 

Majú segmentované svalstvo.

Centrálna nervová sústava (CNS) má tvar trubice, teda je s vnútornou dutinou zvanou neurocel, a nachádza sa na chrbtovej strane.

Cievna sústava je uzavretá (s výnimkou plášťovcov). Srdce je uložené na brušnej strane.

Majú žiabrové štrbiny (priečne otvory prederavujúce v prednej časti tráviacu trubicu prechádzajúcu stredom tela), a to aspoň v embryonálnom štádiu (u suchozemských chordátov totiž neskôr zanikajú).

 

A vedeli jste, že králik nie je hlodavec?
   Králiky sú často radení do rodu Hlodavci (Rodentia), aj keď tam nepatria. Majú svoj samostatný rod Zajace (Lagomorpha). Zvádzjú k tomu podobné znaky medzi obidvoma rodmi, ako sú napr. stále dorastajúce predné zuby zvané hlodáky, ktoré si musí králik pravidelne obrusovať, alebo pôrod holých nevidomých mláďat. Hlavným rozdielem oproti hlodavcom je stavba zubov. Na rozdiel od hlodavcov majú v hornej čeľusti 4 hlodáky, v spodnej len 2.

   Kostra králika se vyvíja najrýchlejšie do 6. mesiaca života, a preto zvlášť v tomto období potrebuje dobrú výživu. Od 18. dňa veku sa králičatám menia zuby. Plný počet zubov dosiahnu okolo 1 mesiaca.  Majú 28 zubov (16 v hornej čeľusti, 12 v spodnej). Rezáky (6) môžu ročne vyrásť až o 13 cm, takže si ich králik musí mať o čo brúsit (konáre, siporex).
   Jediným rozdielom medzi oboma zástupcami čeľade Zajacovití - medzi zajacom a králikom, je v spôsobe rozmnožovania a odchove mladých. Zatial čo zajace rodia svoje mladé už úplne osrstené a s otvorenými očami a sú de facto okamžite po narodení schopné sa o seba postarať (podobne ako morčatá a činčily). Králiky rodia mladé úplne holé, nevidomé a samostatne neschopné života. Malé králičatá sa ešte cca 2-3 týždne po narodení vyvíjajú v závislosti na starostlivosti matky a jej materského mlieka, než sú schopné vyliezť z hniezda. Vzájomné kríženie králika a zajaca však nie je možné.

Zrak

   Králičí zrak je uspôsobený predovšetkým k tomu, aby rýchlo zistil blížiace sa nebezpečenstvo, ktoré môže prísť z ktoréhokoľvek smeru. Jeho oči sú posadené pomerne vysoko po stranách hlavy. To králikovi umožňuje vidieť skoro v rozsahu 360 °, rovnako tak vysoko nad hlavu. Má to však jeden háčik - priamo pred sebou nevidí nič. To však vyrovnávajú uši a nozdry. Dôsledkom tohoto uloženia očí se jeho zorné pole v jednom mieste prekrýva. Tento centrálny slepý bod králikovi neumožňuje priestorové videnie blízkych objektov. Králiky majú rovnako obmedzené videnie farieb. Môžu napríklad rozlišovať medzi vlnovou dĺžkou, ktorú vnímame ako zelenú a modrú. Je však ale možné, že tieto farby nevnímajú tak ako my. Vedia ich však rozlíšiť. Ale naopak, za horších svetelných podmienok vidí králik lepšie než človek. V porovnaní s ľuďmi je však jeho obraz zrnitý. Preto se môže stať, že sa vyľaká, aj keď jemu známy človek, nesie na rukách nejaký veľký predmet, ktorý "deformuje" tvar ľudského tela inak, než ho králik normálne pozná. Vzhľadom k čuchu a sluchu, ktoré tieto nevýhody kompenzujú, môže pomôcť napríklad hocijaké vľúdne slovo, prenesené k našemu ušiačikovi.

Srsť
  Králičia srsť je zložená z 3 druhov :

  • Pesíky (3-5 cm) sú krycie chlpy, sú rovné, tvrdé a chránia srsť pred okolnými vplyvmi
  • Osníky - podsada, sú mäkké, v dolnej časti zvlnené
  • Vlníky - nejjemnejšia časť podsady, dĺžka 1,5 - 3 cm, ohybné, zvlnené, husté. Angorské králiky majú väčšinou práve tieto vlníky

Výmena srsti

   Mláďatá v prvom roku života menia srsť 3x. Prvýkrát v 8. týždni, druhýkrát okolo 4. mesiaca, a potom okolo 7. mesiaca. Dospelé jedince len 2x - na jar a na jeseň. Niekedy sa uvádzajú ešte 2 slabšie menenia, niekedy sa neuvádzajú, takže sú brané ako nepodstatné. Výmena srsti trvá niečo okolo mesiaca. Je ovplyvňované zdravím, bývaním a počasím. Prii samcoch môžeme pozorovať intenzívnejší rast chlpov. V dobe výmeny srsti by sme mali králiky pravidelne kefovať, aby sa im nedostali vo väčšom množstve do zažívacieho traktu. Vďaka kefovaniu môže výmena srsti trvať o čosi kratšie.

Do obdobia výmeny srsti však nezahŕňame uvoľňovanie chlpov samici, ktorá čaká mladé, s ktorými si potom vystelie hniezdo. Niekedy si tieto chlpy aj sama vytrháva. Hlavne z brucha.

Pazúriky

   Pazúriky králíkom rastú dosť rýchlo, takže si ich musia obrusovať. V domácich podmienkach musíme králikom pazúriky občas skrátiť. Pozor ale, nesmieme ich skracovať príliš (vodítkom môže byť červená žilka vo vnútri pazúrika, viditeľná proti svetlu), aby sme králikovi nespôsobili bolesť a krvácanie.

   Pokiaľ si nie sme pri prvom stríhaní istí, môžeme požiadať o zaškolenie a predvedenie veterinára. Pri tmavých drápkoch si môžeme pomôcť presvietením svetlom. Pazúrik striháme tak, že si zistíme, kam až dosahuje červená žilka, k tomu necháme ešte tak milimeter, dva a zbytok odstrihneme. Keď sa králikovi strihá pazúrik tesne pri žilke, horšie se mu potom behá, pretože konce pazúrikov má veľmi citlivé a deň až dva trvá, kým konce znecitlivejú.

Klieštiky, ktoré sú vhodné na strihanie, je možné zohnať v predajniach chovateľských potrieb.

 

  Chov      Potrava        Rozmnožovanie       Choroby