Choroby
Choroby a úrazy u morčiat majú väčšinou veľmi rýchly priebeh, nakoľko majú malý organizmus. Nezriedka sa stane aj to, že majiteľ nájde svoje zvieratko mŕtve bez toho, aby malo predtým nejaké príznaky ochorenia. Ak sa u nich nejaká choroba prejaví, treba začať okamžite s liečbou. Choroba má aj rýchly koniec, či už úspešný alebo nie (pokial sa nejedná o chronické ochorenia).
Úrazy
Mykóza (pleseň)
Mykotické infekcie sú spôsobené hubovitými mikroorganizmami, ktoré tvoria samostatnú ríšu.
Huby sú v našom životnom prostredí veľmi rozšírené. V prírode sa nachádzajú v pôde, vode, ako aj na rastlinách a živočíchoch. Z približne 50 000 rôznych druhov patriacich do ríše húb je za infekcie u hlodavcov zodpovedných menej ako 100 druhov. Menej ako tucet spomedzi patogénnych druhov spôsobuje viac ako 90% infekcií.
Mykotické infekcie kože sa nazývajú dermatomykózy a patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia. Postihujú približne 25% populácie. Predpokladom pre vznik väčšiny infekcií je porušenie imunity postihnutého jedinca, ako aj narušená rovnováha prirodzenej kožnej mikroflóry. Tieto zmeny môžu mať viacero príčin.
Keď hubovité mikroorganizmy natrafia na takéto priaznivé podmienky, nič nestojí v ceste ich šíreniu. Od typu huby závisí hĺbka, do ktorej môže preniknúť cez neporušený povrch kože.
Ak je obranná funkcia imunitného systému neporušená, plesne alebo iné typy hubovitých mikroorganizmov, nie sú schopné preniknúť do vnútra živých buniek. Niektoré plesne sú schopné postupovať zvonka cez viaceré vrstvy pokožky aj k hlbšie uloženým oblastiam. Iné dokážu dosiahnuť do zamše cez chlpový kanálik. Otvorené poranenia uľahčujú prienik do hlbšie uložených vrstiev kože. Zvyčajným výsledkom invázie plesní alebo iných hubovitých mikroorganizmov je následná zápalová reakcia.
Vznik mykotických infekcií kože je spôsobený viacerými faktormi. Súčasťou týchto faktorov sú individuálna predispozícia, hormonálne zmeny, klíma, nadmerné teplo, stres, nesprávna životospráva ako aj nedostatočná či nadmerná hygiena. Niektoré ochorenia či lieky, ktoré vedú k zhoršeniu imunitnej odpovede, môžu podporiť vznik mykotických infekcií. Počas liečby antibiotikami sa narúša prirodzená mikroflóra kože a slizníc, čo umožňuje rozšíreniu hubovitých mikroorganizmov. Všetky faktory, ktoré negatívne vplývajú na prirodzenú kožnú mikroflóru, pH kože a imunitný systém pripravujú pôdu pre vznik mykotických infekcií.
Vlhké mikroprostredie spôsobené zvýšenou teplotou, nevyčisteným teráriom, nevydenzifikovaným záchodkom a pod. môže urýchľovať rast plesní a to najmä na nohách, okolo uší a v záhyboch kože. Zvýšená vlhkosť spôsobuje zmäknutie kože, čo ju robí náchylnejšou na prienik hubovitých mikroorganizmov.
Meniace sa podmienky umožňujú neškodným, hubovitým mikroorganizmom, ktoré sú súčasťou prirodzenej kožnej mikroflóry, aby sa zmenili na patogénne a nadmerne sa rozmnožili. Infekcie môžu vzniknúť aj kontaktom s plesňami nachádzajúcimi sa v pôde, vode, na rastlinách a zvieratách.
Človek s plesňou by sa nemal morčaťa dotýkať, hoci najrozšírenejší ľudský druh plesne je na morčatá neprenosný, ale nikdy neviete, čo máte.
Liečba - Canesten / Canespor, natierať postihnuté miesta, nezinfikovať komplet celé terárium (klietku) vrátane doplnkov, kontaktovať veterinára
Svrab
Svrab je infekčné kožné ochorenie, ktorého pôvodcom je zákožka svrabová (Sarcoptes scabiei). Toto kožné ochorenie je charakterizované intenzívnym svrbením a škrabaním.
Je to okrúhly roztoč so značne skrátenými kužeľovitými nohami. Samička meria 0,3-0,5 mm, samček 0,25 mm. Cele telo je sploštené. Tieto parazity žijú v koži morčaťa. Samičky v koži vŕtajú chodbičky, do ktorých kladú vajíčka. Chodbičky sú dlhé 1-2cm, na povrchu kože sa javia ako tenké nepravidelné pásiky. Samička po vniknutí do kože zanecháva za sebou výkaly a vajíčka. Živia sa tkanivovou tekutinou. Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré vyliezajú na povrch kože, zaliezajú do vlasových vačkov a živia sa mazom. Vo svojom vývoji prekonajú jedno až dve nymfálne štádia. Celý vývoj trvá asi 14 dní. Samček žije len na povrchu kože. Roztoč žije 3-6 týždňov, mimo človeka len niekoľko dní. Veľkosť samičky je na hranici viditeľnosti voľným okom. V koži ju možno nájsť podľa príznakov - na koži sa vytvorí ružová čiarovitá papula ukončená perleťovou hrudkou. V tejto perleťovej hrudke je uložená samička. Nachádza sa na miestach, kde je koža jemná, tenká. Napríklad v okolí prsných bradaviek, v oblasti brucha, na vnútornej strane stehien a predných nôh. Nepostihuje neochlpené časti paciek. Vyskytuje sa aj na netypických miestach - vonkajšie pohlavné orgány.
Inkubačná doba je 1-3 týždne. Morča sa nakazí priamym kontaktom od iného morčaťa. Ide o hromadnú nákazu. Nevyhnutná karanténa.
Liečba - Používajú sa lindanové prípravky, permetrín, benzylbenzoátové prípravky a sírová pasta. Prípravky sa vtierajú do kože 2x denne počas 3 dní. Je dôležité natrieť celé morča. Po liečbe nasleduje kúpeľ, dôsledná výmena podstielky s kompletnou dezinfekciou terária (klietky) a doplnkov (preliezačky, domček a pod). Treba preliečiť aj všetky ostatné morčatá v spoločnom priestore, kontaktovať veterinára.
Pozor - prenosné na človeka !
Dravčík psí - Cheyletiella yasguri
Je parazitujúci roztoč rodu Prostigmata, čeľaď Cheyletiellidae (dravčíkovité)
Hostiteľ : v našom prípade morča
Výskyt
- u zvierat nachádzajúcich sa v zlých hygienických podmienkach
- v spoločenstve zvierat
- u importovaných zvierat, pochádzajúcich zo zamoreného chovu
- v obchodoch so zvieratami
Cheyletiella má žltobiele, riedko ochlpené telo so 4 pármi končatín a s 1 - 3 hladkými štítkami. Veľmi dobre je vyvinutá hlavová časť s tenkými zatiahnuteľnými klepietkami. Jednotlivé druhy Cheyletiel sa rozpoznávajú podľa zmyslových orgánov, uložených na hornej strane prvého páru končatín. Dravčík má tento orgán srdiečkoviého tvaru.
Veľkosť dravčíkov sa pohybuje v rozmedzí 0,2 - 0,6 mm, podľa vývojového štádia. Vajíčka dravčíkov sú jemne prichytené k chlpom a majú veľkosť 250 x 150 μm.
Vývoj - Vývojový cyklus dravčíka prebieha v hostiteľovi, v našom prípade v morčati. Dravčíci sajú tkanivový mok z povrchu kože. Dospelé jedince sa rýchlo pohybujú, a keďže vyzerajú ako lupiny, nazývajú sa aj "pochodujúce lupiny" (z anglického walking dandruff).
Larvy, nymfy a dospelé jedince samčieho pohlavia v prostredí mimo hostiteľa hynú do 48. hodín. Samičky však môžu mimo hostiteľa prežiť až 10 dní.
Príznaky - Ochorenie je značne nákazlivé. Dochádza ku zvýšenej tvorbe šupiniek na koži, hlavne v oblasti hrbu a krku. U mláďat vo veku 2 - 8 dní sú príznaky omnoho nápadnejšie. Niekdy dochádza k sekundárnemu mazotoku, čím sa zvýši tvorba šupiniek na koži.
U dospelých zvierat nedochádza ku tak výrazným prejavom napadnutia dravčíkmi. Niekedy dospelé zvieratá nevykazujú žiadne klinické príznaky. Aj napriek tomu sú ale prenášačmi.
Diagnostika
- Vezmeme priesvitnú izolepu a prilepíme ju na kožu po rozhrnutí srsti. Strhneme a pozorujeme pod lupou, alebo mikroskopom.
- Kožné zoškrabnutie (prejasnenie v 10% KOH (hydroxid draselný) alebo NaOH (hydroxid sodný))
- Vyčesaním šupín hustou kefou
- Vyšetrenie vytrhnutých chlpov,na ktorých by mohli byť vajíčka
Liečba - Prostriedky proti roztočom (ktoré sa dajú bežne zohnať u veterinára). Napr. preparáty na báze selénu a síry, pyrethroidy, karbaryl, amitraz, fipronil atď.
Liečba by sa mala opakovať v týždenných intrvaloch a to celkom 3x. Fipronil je možne použiť aj jednorázovo. Ošetrujeme nielen morčatá, ale taktiž prostredie v ktorom sa nachádzajú.
Zoonóza (choroba zvierat prenosná prirodzenou cestou na človeka) - Postihnuté morča môže nakaziť taktiež človeka. Cheyletielly sú schopné preniknúť aj cez niekoľko vrstiev oblečenia.
Na koži človeka v oblastiach predlaktí, trupu, chrbta a stehien sa nachádzajú pupáčiky, či rôzne pľuzgieriky a chrastičky, ktoré hrozne svrbia. Niekedy sa dravčíky u človeka môžu prejaviť až po týždni od kontaktu s napadnutým morčaťom. U človeka sa nedokážu množiť,, takže do 3 týždňov spontánne zmiznú, pokiaľ človek nebol opätovne nakazený ďalšími dravčíkmi.
Gardióza
Je parazitárne ochorenie črevného traktu zvierat spôsobené bičíkovcom Giardia intestinalis. Ochorenie sa prejavuje hlienovitou, nekrvavou hnačkou s vysokým obsahom tukov (steatorea). Klinické príznaky sú výraznejšie u mladých jedincov, u dospelých majú väčšinou latentný priebeh. Postihnutý jedinec chudne a trpí nechutenstvom. Pozor, jedná sa o zoonózu a radí sa medzi oportúnne infekce (Oportúnne infekcie - infekcie, ktoré zdravý človek prekoná ľahko, ale pre človeka s veľmi oslabenou imunitou, môžu byť smrteľné). Ochorenie sa potvrdzuje nálezom cýst mikroskopickými technikami - vyšetrenie je potrebné niekoľkokrát zopakovať, pretože cysty sú vylučované nepravidelne. Lieči sa 5-nitroimidazolmi, pre terapiu zvierat najčastejšie používaný metronidazol. Pri nakazení morčiat (ale aj iných hlodavcov, nejčastejšie činčíl) je nutné preliečiť všetky zvieratá a človek se musí chrániť dodržovaním hygienických zásad.
Kryptosporidióza (druh kokcídií, parazitárne ochorenie tenkého čreva; jeho pôvodcom je kokcídia Cryptosporidium)
Prenáša sa kontaminovanou vodou, jedlom, vodou pri napájaní alebo pohlavným stykom. V súčastnosti je velmi obtiažne liečiteľná. Vo veterinárnej praxi je od roku 1999 v EU povolené používať paromomycín a halofuginon-laktát pre prevenciu a terapiu. Halofuginon-laktát a paromomycín predstavujú zatiaľ najúčinnejšie preparáty s antikryptosporidiálnou aktivitou - ich účinnosť v tolerovateľných dávkach však nepresahuje 75-80%.
Ochorenie trvá u imunokompetentných jedincov niekoľko dní, ako symptómy ho sprevádzajú silné kolikovité bolesti čriev a hnačky. Závažné komplikácie a dokonca aj smrť môže infekcia zpôsobiť u mladých a starých morčiat.
Pozor - ochorenie je takisto zoonóza - choroba zvierat prenosná prirodzenou cestou na človeka. Takisto spôsobuje hnačky. Môže sa preniesť cez cysty vylučované v stolici na ľudí s oslabenou imunitou, deti mladšie ako 3 roky a na starších ľudí. U zdravého človeka prebehne skryte alebo vo forme niekoľkodňových hnačiek.
Bakteriálna borelióza a kliešťová encefalitída
Bakteriálna borelióza je infekčné bakteriálne ochorenie (spirochéta Borellia burgdorferi), ktoré postihuje celý organizmus.
Prejavuje sa najskôr rozsiahlou červenou vyrážkou, neskôr sa môžu objaviť únava, bolesti svalov a kĺbov, zväčšené lymfatické uzliny. Neliečená borelióza môže prejsť do chronického štádia s postihnutím srdcového svalu a nervového systému. Boreliózu možno účinne liečiť antibiotikami (doxycyklín, amoxycilín). Borélia sa na Slovensku vyskytuje asi u 10 % kliešťov. Predpokladá sa, že na rozvoj ochorenia musí byť kliešť prisatý na tele aspoň 24 hod.
Pozor - ochorenie je takisto zoonóza - choroba zvierat prenosná prirodzenou cestou na človeka. Takisto spôsobuje hnačky. Môže sa preniesť cez cysty vylučované v stolici na ľudí s oslabenou imunitou, deti mladšie ako 3 roky a na starších ľudí.
Proti lymskej borelióze neexistuje očkovanie.
Kliešťová encefalitída
Kliešťová encefalitída je infekčné vírusové ochorenie napádajúce mozog a mozgové blany pacienta. Prenos pôvodcov zo skupiny Flaviridae sa uskutočňuje kliešťami .Vyskytuje sa v prírodných ohniskách listnatých a zmiešaných lesov, kde medzi hlodavcami, nízkou a vysokou zverou udržuje kolobeh infekcie kliešť. Človek sa môže infikovať aj v parkoch, záhradách, na lúkach a iných trávnatých porastoch a z neho potom kliešť môže preskočiť na morča. Po návrate z prírody treba dôkladne prezrieť všetky miesta na tele a kliešťa vytiahnuť priamym ťahom alebo kývavým spôsobom do strán pomocou pinzety. Kliešť sa nemá potierať olejom, lebo vtedy sa dusí a zo slín kliešťa sa do rany vyvrhne infikovaný obsah.
Prevencia a liečba
Viac ako tridsať rokov je v prevencii proti kliešťovej encefalitíde k dispozícii vakcína. Dnes sú už dokonca aj na Slovensku dve rôzne vakcíny. Očkovanie je vysoko imunogénne a chráni po dobu troch rokov, po prvom preočkovaní až päť rokov.
Pozor - ochorenie je takisto zoonóza - choroba zvierat prenosná prirodzenou cestou na človeka. Takisto spôsobuje hnačky. Môže sa preniesť cez cysty vylučované v stolici na ľudí s oslabenou imunitou, deti mladšie ako 3 roky a na starších ľudí.
Prenos chorôb z človeka na morča je vzácnosťou. U nás časté choroby ako prechladnutie, nádcha, chrípka a iné virózy morčatá nedostanú. Preto ani nie je dôvod, aby človek s chrípkou sa nemohol maznať s morčaťom. Človek môže nakaziť morča skôr bakteriálnymi infekciami ako salmonelózou, či bakteriálnym zápalom pľúc.
Váženie
V prípade, že morča trpí dlhodobými problémami so zažívaním, má zdravotné problémy alebo bolo na operácii, je vhodné ho vážiť každý tretí deň, aby sme mali istotu, že neklesá na váhe a má zaistenú dostatočnú výživu. Pokiaľ zjistíme, že od posledného váženia morča značne schudlo, neváhame a obrátime sa čo nejskôr na veterinára. V tomto prípade sa nenecháme zmiasť dojmom, že morča inak vyzerá v poriadku, pretože problém môže byť niekde vo vnútri (napr. prerastajúce zuby alebo skryte prebiehajúca infekcia).
