Chov pieskomilov:
Je možné ich umiestniť do akvária alebo terária, alebo do vyššej voliéry či klietky. Niektorí chovatelia voliéry a klietky zavrhujú a vymýšľajú si všelijaké dôvody, najčastejšie, že pri výške sa môžu zraniť a budú obhrýzať pletivo čo je dosť hlučné najmä v noci, a toto a hento. Je to blbosť, lebo po pletive si vylezú kam chcú, alebo na pletivo vyskočia, avšak pri skoku v akváriu sa po skle zvezú dolu, alebo sa od neho odrazia a padnú dolu, a práve vtedy sa môžu zraniť. Všetko za má aj svoje proti.
Dobrá klietka pre pieskomila by mala byť niekoľkoposchodová, pretože v prirodzenom prostredí žijú tiež vo viacerých výškach, lepšie sa potom orientujú. Pri teráriu sa to bohužiaľ väčšinou spraviť nedá. Ak však máte nad teráriom policu, kde sa dá umiestniť ďalšie terárium, dajte ho tam a plastovými trubkami ho spojte so spodným.
Pieskomily neznesú extrémny mráz ani teplo, príliš vlhký vzduch a priame svetlo. Preto by bolo vhodné dať ich síce na svetlé miesto, nie však priveľmi slnečné, ale nie ani do tmavého kúta. Ak nemáte inú možnost, ako dať ich do nepresvetleného kúta, tak im dajte na vrch malú 8 W žiarivku (v Baumaxe a Hornbachu stoja do 10 €, v predajniach svetiel sú o niečo drahšie). A naopak, ak máte len slnečné miesto, spravte im akékoľvek tienitko. Ale zvonka, pretože vo vnútri by Vám bolo plat prtné - slnko páliace na sklo akvária by z akvária spravilo skleník, bez ohľadu či by zvnútra bola svetelno-tepelná zábrana, alebo nie.
Podstielka :
Ako podstielku je najlepšie použiť piesok (v obchodoch dostať jemný biely piesok pre činčily, *** ale je to jedno, pretože to je ten istý. Alebo jemný čierny vulkanický piesok pre rybičky). Piesok je materiál ich domoviny. Fyziológia ich srsti je taká, že si ju dokážu očistiť jedine v piesku. Buď dáte len piesok alebo aj piesok a hobliny dokopy. Ak by ste predsa len dávali iba hobliny, je nutné im zabezpečiť krabicu, s otvorom navrchu, s pieskom, kde sa budú chodiť "kúpať". Krabica by mala byť z extra tvrdého materiálu. Dostať kúpiť kameninové (sú ale ťažké), alebo si vyrobte z plechu. *** Moje pieskomily majú piesok ako podstielku, takže mi to odpadá, ale máme jedného pieskomila, ktorého vychovala škrečica. Oddelili sme ho od rodičov, ktorí ho podupali a dolámali mu predné labky a dali ku škrečici, ktorá nikdy nemala mladé. Doteraz sú spolu. Avšak práve pre neho sme vyrobili plechovú krabicu na piesok, kam sa chodí pravidelne kúpať a odkladať si "prebytočné" potraviny. A čo je zaujímavé, už to po ňom prebrala aj jeho macocha - škrečica.
Umiestnite im do priestoru domček, resp. niečo, pod čo sa môžu schovať, plus ďalšie iné doplnky na šplhanie ako konáre, samorasty a pod. Svojimi hlodákmi budú však skúmať všetko čo nájdu. Domček im zabezpečte z pevného materiálu (mne sa osvedčili pseudokamenné stavby, ktoré sa dávajú rybičkám do akvárií. Sú vyrobené z tvrdých nenasiakavých epoxidových živíc).
.JPG)
Ak sa rozhodnete domček nedať, alebo ho nezoženiete, nevadí. Dajte im do priestoru nízky rozvetvený samorast (alebo konár), 4 kúsky asi 25cm dlhých hrubých konopných lán a za pár dní sa budete diviť. Laná rozoberú na jednotlivé vlákna a spravia si z nich popod a ponad konáre a samorasty načechrané hniezda s chodbičkami. ***
A keďže vedia skákať, tak musí byť dobre zabezpečený vrch. Inak Vám vyskočia von.
Koleso na behanie s priečkami im v žiadnom prípade nedávajte, lebo majú dlhý chvost, ktorý by sa im medzi priečky zamotal a mohli by si ho zlomiť, alebo odtrhnúť. Na trhu sú však už aj kolotoče z jemného pletiva (veľkosť očka asi 2 mm). V ňom si neublížia.
Je lepšie ak budete chovať dva jedince, alebo párik, ako iba samotne jedno zviera. Je to spoločenské zvieratko, tak minimálne dvoch. Je jedno, či v svorke budú len samice, len samce, alebo aj aj. Ak však chcete chovať pieskomilov pre chov, tak radšej viac samíc a jedného, dvoch samcov. Nikdy ich neoddeľujte. Ani keď budú mať mladé. Svorka ich potom už nepríjme nazad. Skupiny viacerých jedincov vytvárajte iba keď sú ešte mladí a nedávajte dokopy viacero dospelých jedincov, ktorí sa nepoznajú,lebo sa začnú biť. Ak však predsa len budete chcieť pridať nového člena, alebo z nejákej príčiny ich rozdeliť a potom vrátiť, natrite všetky pieskomily vo svorke plus nového (alebo tých oddelených) norkovým olejom alebo ich poprášte detským zásypom Aviril. Pach týchto zložiek prehluší pach jednotlivcov a kým sa vytratí, svorka si na seba zvykne.
Pieskomily sú hravé a strašne zvedavé tvorčeky. Nikdy by vás nemali kusnúť bez príčiny. Jednoducho sú to zvedavé a temperampentné zvieratá, ktoré sú spoločenské aj keď ich máte na ruke. Nikdy ich nechytajte za koniec chvosta, lebo jemná koža na jeho konci sa môže odtrhnúť aj s ich povestnými chĺpkami. Obnažené mäso a kosť si potom pieskomil odkusne a nikdy už nedorastie. Pieskomilov chytáme vždy za koreň chvosta, úplne pri zadku. Pokiaľ nemáte pieskomilov ochočených, držte ich takto za koreň chvosta aj keď vám lozia po rukách. Ak Vám predsa pieskomil ujde, nalákate ho na postrúhané vlašské orechy na papieriku.
Zábava nielen pre pieskomilov, ale aj pre Vás : Ak máte zvyšné kartóny, trubky z WC papyrusu, alebo plata z vajíčok (papierové, nie umelohmotné), hoďte im to a pozerajte sa.
Keď ich omrzí po tom loziť, budete sa diviť, ako rýchlo kartóny rozoberú na súčiastky. Zlepte spolu viac roliek, utvorte bludisko alebo tunely a sledujte ako pieskomily, keď ich omrzí lozenie v trubkách, celú Vašu námahu odhlodajú na základné elementy...
Pieskomily tiež milujú tunely a tunelčeky všetkých veľkostí. Nadšene prebiehajú cez bludiská, schovávajú sa v nich a naháňajú sa. Ak ste trošku zručný, môžete im v klietke či voliére (ale dá sa to aj cez vrchný kryt na akváriu či teráriu) spraviť zopár otvorov, zvonka ich prepojiť trubičkami (na trhu je niekoľko variánt priesvitných plastových trubiek, vrátane ohybov a križovatiek, ľahko spojiteľných dohromady). Za pár minút od inštalácie sa osmelia a budú cez ne prebehovať jak s nasolenými zadkami. Mojej kamarátke sa na hranie osvedčili aj napájačky z 3 dcl zaváracích sklenených pohárov, zavesených na retiazke zo stropu, dnom hore (viď kapitola NÁVODY). Vo víčku je otvor spravený klinčekom, takže voda odtiaľ tečie len keď ju olizujú. No a na pohár sa dá vyskočiť a hojdať sa...
Nám sa zasa veľmi osvedčilo prírodné akvárium. Na dne piesok, v jednom rohu čierny bridlicový balvan, v inom samorast a na jeho konci chumel vlákien z povrazov a v ňom komplet barák. Detská izba, predsieň, chodba, špajza, obývačka... ***
Veľmi zaujímavým variantom je kokos. Vyvŕtajte vykružovákom do škrupiny dieru s priemerom 4 cm, na vrch 2 dierky na prevlečenie očka, vyškriabte kokos a majú vysuté Semiramidine baráčiky. Z takéhoto domčeka budú mať Vaše pieskomily výhľad na celé svoje územie.
Spoločenskosť a imunita :
Pieskomil samotár Vám určite umrie skôr ako pieskomil žijúci v spoločnosti svojich kamarátov. Dôsledkom samoty môžu byť poruchy chovania či stres. Zviera trpiace stresom má oslabenú imunitu a ľahko ochorie.
Potrava :
Najlepšie je dodávať pieskomilom prísun vitamínov, minerálov a iných životne dôležitých zložiek v správnom pomere, a to najlepšie zaistíte zmesou pre pieskomily. Znie to ako učená definícia, ale nie vždy je to pravda. Tak ako pri činčilách, aj tu ide hlavne o reklamný trik, aby to výrobcovia predali. My máme v akvárku 2 pieskomilky a každá žerie niečo iné. Na špeciálne sáčky zo Zoomixov sa nám vykašľali. Postupne sme si vytipovali čo im chutí, a tak im to teraz dávame každej zvlášť. Obe majú rady vlašské orechy, lieskovce, slnečnicu a pšenicu, ale jedna má rada peletky pre činčily, kukuricu a rajčiny, druhá zasa ovsené vločky, ovos, arašidy a chrumky. Sem tam im dáme trošku jablka alebo šupky z uhoriek, ale nie moc, lebo to potom pri čistení nachádzam zahrabané v piesku.
Hygiena :
Pravidelné čistenie klietky (voliéry,terária, akvária) zabráni šíreniu choroboplodných zárodkov. Napájačky nesmú kvapkať, aby sa nezvyšovala vlhkosť. Ale s čistotou to nesmiete preháňať, inak by pieskomily celkom stratili obranyschopnosť. Vo všeobecnosti - ak máte piesok a zvrchu je viditeľne vlhký, odstráňte akurát tak 2 cm z povrchu. Pod tým je piesok suchý a krásne sypký. Ak máte hobliny a pieskové kúpalisko, tak piesok v kúpalisku (nemalo by ho tam byť viac ako 2 -3 cm) meňte raz za 2 týždne pri 2 - 4 jedincoch. Pri viac jedincoch raz za týždeň. Hobliny budú na pohľad vyzerať špinavé, ale keď si ku ním "čuchnete", zistíte, že sú úplne v poriadku. To len Vaši pieskáči do nich nadrobili všetok kartón a šupky zo slnečnice atď. Takže podstielku meňte kľudne raz za mesiac.
Nezabudnite dať pieskomilom drevo na hlodanie, inak budú mať samorasty a konáre (poprípade drevený domček, ak im ho predsa len dáte) rozhlodaný za pár dní. Niekedy však domček rozhlodajú aj keď majú dosť dreva (ak je vyrobený z preglejky). Pre pieskomilov je veľmi dôležité niečo hlodať. Hlodavcom totiž neustále rastú zuby (to by som bral...zlomí sa, dorastie...vytrhnú mi, dorastie...) a hlodaním si ich obrusujú a skracujú. Keby nemali čo hlodať, zuby by im prerástli tak že by sa až prekrývali a pieskomil by nemohol jesť a zachvíľu by sa kukol na fialky odspodu. Dávajte im preto vysušený chleba (v každom menšom obchode Vám dajú za vrece), suché rožky, suché knedle, atď., alebo im dajte kus siporexu (v každých stavebninách majú polámané kúsky, ktoré Vám dajú zdarma).
Nedávajte im na hlodanie drevotriesku, alebo OSB dosky. Nie sú spájané parou, ako napr. preglejka, ale živicovými lepidlami. Takisto im nedávajte sololit (to je to, čo máte ako zadnú stranu skrine), ktorý má lakovaný, alebo glazovaný povrch. Sololit z čisto papierových pilín im dať môžete (na jednej strane je hladký, ale vidíte jednotlivé piliny, z druhej strany je drsný a je na ňom otlačené sito, cez ktoré odtekala voda, keď ho lisovali). Nikdy im nedávajte orechové drevo, tisové drevo a drevo so žltým vnútrom (cesmína, illex a pod.). Orech by im spôsobil silnú zápchu, ostané spomenuté sú jedovaté.
